Štíty Vysokých Tatier

Gerlachovský štít

Najvyšší štít Slovenska a celých Karpát. Gerlachovský štít (2 654,4 m n. m.) je absolútnym vládcom Tatier. Až do roku 1838, keď Ľudovít Greiner, riaditeľ jelšavskej lesnej správy, vykonal trigonometrické merania, sa za najvyšší považoval Kriváň, Lomnický alebo Ľadový štít.

História názvu: Štít je pomenovaný podľa obce Gerlachov, nad ktorou sa týči. Starší názov Kotlový štít sa kedysi používal spoločne preň aj pre susedný Kotlový štít.

Výstup: Na Gerlach nevedie značený chodník. Vystúpiť naň smú len horolezci s príslušnou kvalifikáciou alebo turisti s horským vodcom. Najčastejšie sa stúpa Velickou dolinou a Velickým žľabom a zostupuje Batizovským žľabom; najťažšie úseky sú istené reťazami. Výstup vyžaduje dobrú kondíciu, pohyb v skalnom teréne a stabilné počasie.

Výhľady: Z vrcholu sa otvára 360° panoráma na celé Tatry, Podtatranské kotliny a v jasnom počasí aj vzdialené pohoria. Pocit na vrchole je nezabudnuteľný – stojíte na streche Slovenska a Karpát!

Lomnický štít

Druhý najvyšší štít a najprístupnejší vysokohorský vrchol. Lomnický štít (2 633,8 m) je jedinečný tým, že sa naň dá dostať pohodlne lanovkou z Tatranskej Lomnice. Jeho vrchol má tvar trojbokej pyramídy a ponúka jedny z najlepších výhľadov v Tatrách.

Lanovka: Lanovka na Lomnický štít patrí medzi najvýznamnejšie technické diela v Tatrách. Z Tatranskej Lomnice sa ide na medzistanicu Štart (1 173 m), odtiaľ kabínkovou lanovkou na Skalnaté pleso (1 751 m) a napokon kyvadlovou lanovkou s červenou kabínou priamo na vrchol – len tento posledný úsek prekoná vyše 850 výškových metrov. Z Tatranskej Lomnice na vrchol lanovky spolu prekonajú viac ako 1 700 výškových metrov.

Observatórium: Meteorologické pozorovania sa na vrchole robia od roku 1940. Stanica Slovenského hydrometeorologického ústavu je dodnes obsadená – cez deň pozorujú meteorológovia, v noci meria automatická stanica. Od roku 1962 tu pracuje aj observatórium Astronomického ústavu SAV.

Čo uvidíte: Panoramatický výhľad siaha od Belianskych Tatier cez hlavný hrebeň až po Západné Tatry. Na severe vidíte do Poľska, na juhu sa rozprestierajú Podtatranské kotliny a v jasnom počasí dovidíte ďaleko za hranice Tatier.

Praktické informácie: Lístky sa predávajú na konkrétny čas a kapacita je obmedzená, preto ich odporúčame kúpiť vopred (aktuálny cenník a predaj na vt.sk). Pobyt na vrchole je časovo obmedzený. Aj v lete môže byť na vrchole chladno a veterno, vezmite si teplé oblečenie!

Kriváň

Národný symbol Slovenska. Kriváň (2 495 m) má mimoriadne miesto v srdciach Slovákov. Jeho charakteristický profil je vyobrazený na slovenských eurominciach a od 19. storočia je symbolom slovenskej národnej identity.

História a symbolika: V 19. storočí sa výstup na Kriváň stal národnou púťou – 16. augusta 1841 naň vystúpil Ľudovít Štúr s ďalšími slovenskými národovcami. Tradícia pokračuje dodnes: Klub slovenských turistov každoročne v auguste organizuje Národný výstup na Kriváň (v roku 2026 sa konal 15. augusta).

Výstup: Najčastejšie sa vychádza z Troch studničiek (1 150 m). Chodník stúpa lesom a kosodrevinou na rázcestie pod Kriváňom a odtiaľ alpínskym terénom cez Daxnerovo sedlo a Malý Kriváň až na vrchol. Druhá obľúbená trasa vedie zo Štrbského Plesa cez Jamské pleso. Prevýšenie z Troch studničiek je takmer 1 400 m, čo robí z výstupu náročný celodenný výlet.

Technické informácie: Výstup nevyžaduje horolezecké zručnosti, ale dobrú kondíciu a orientáciu v horách. Posledné úseky sú skalnaté a exponované. Z Troch studničiek vedie zelená značka, od rázcestia pod Kriváňom na vrchol modrá; zo Štrbského Plesa sa ide po červenej na Jamské pleso a ďalej po modrej. Čas výstupu: 4–5 hodín, zostup: 3–4 hodiny.

Najlepšie obdobie: Jún až október, ideálne júl a august. Od 1. novembra do 31. mája platí na chodníku sezónna uzávera TANAP-u. Sledujte predpoveď počasia – na vrchole môže byť silný vietor a búrky sú časté.